reklama

"Túžba po smrti alebo ľudská hlúposť?"

V tomto blogu by som sa rád venoval situácii na našich cestách v zimnom období. Konkrétne by som rád vyjadril pár myšlienok na základe vlastných skúseností s cyklistami na zimných cestách. Je až neuveriteľné kam siaha ľudská nevedomosť, neuvedomenie si rizika, podcenenie situácie či precenenie vlastných schopností, skrátka kam až siaha Ľudská hlúposť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

 Nejeden z nás každodenných vodičov čo dennodenne sadáme do našich plechových tátošov sa stretávame s ľuďmi ktorí si neuvedomujú ako riskujú vlastný život, keď sa rozhodnú v teplote hlboko pod bodom mrazu, zasnežených cestách, poľadovici a zlej viditeľnosti absolvovať cestu nazvime ju z miesta A do miesta B na bicykli. Pritom v rozhlase či televízii je neustále počuť či vidieť prípady, keď takýto „ Samovrah“ skončil pod kolesami auta nie len s ťažkými poraneniami ale často i smrťou.

 V neuveriteľne krátkej dobe ca. dva týždne som na vlastné oči počas jazdy po našich cestách videl tri prípady takejto nehody. V krátkosti vám priblížim aspoň jednu. Ono nie je potrebné viac, lebo všetky sú takmer identické. Rozdielne je len miesto udiania a osoby zúčastnené či už chceli alebo či nechceli na tejto nehode. Predstavte si situáciu v meste o 08:00 alebo o 17:00 hodine, kedy vrcholí dopravná špička a pritom je ešte či už prítmie či dokonca tma. Sedíte v aute a snažíte sa dostať do práce alebo z práce domov v preplnených uliciach a zápchach našich miest túžite vrátiť domov k rodine. Svetla verejného osvetlenia svietia v rámci svojich možností a finančného rozpočtu mesta, Vy idete v kolóne vozidiel a ste plne sústredený(á) na svoju jazdu. V tom niekde vpredu dve či tri autá pred Vami vidíte nejakú siluetu človeka. Prvá myšlienka, ktorá Vám preletí hlavou „Hádam to nie je cyklista a navyše neosvetlený, veď cesta je samý sneh a ľad?“ Ale Vaše obavy sa potvrdia. Vzápätí bleskurýchlo zhodnotíte situáciu - v protismere idú autá v kolóne, Vy idete v kolóne a po vašej pravej strane je nahrnutý sneh a ľad. V tom príde tá druhá, zložitejšia myšlienka „Ako sa tomu Hlupákovi na tom bicykli vyhnem, keď sa mu náhodou pošmyknú kolesá a on spadne rovno pred moje auto?“. Ako som spomenul na začiatku, ja som takúto situáciu zažil už niekoľko krát, avšak na moje veľké šťastie som ju nemusel doteraz riešiť. Posledná sa stala minulý týždeň. Keď som v raňajších hodinách išiel ako každé ráno do práce, zostal som stáť v kolóne áut. Zo začiatku som si myslel, že sa asi dve autá ťukli, ale po postupnom pomalom posúvaní sa v kolóne a príchode sanitky som si vpredu všimol, ako pri pravom okraji je na zvodidlách doničený bicykel a o takých 50 metrov ďalej sa pri bezvládnom ľudskom tele skláňajú záchranári. V aute, ktoré tohto Hlupáka zrazilo, sedela mladá žena a zjavne bola na tom úplne psychicky zle, lebo aj s ňou mali lekári kopec práce. A prečo to všetko? Predsa pre ľudskú hlúposť toho cyklistu. Cyklistu, ktorý si neuvedomuje, že je január a že v januári padá sneh a mrzne, že auto v takýchto podmienka nedokáže zastaviť na piatich metroch, že on je ten čo ohrozuje ostatných účastníkom cestnej premávky a že svojou hlúposťou riskuje svoj život a život človeka, ktorý sedí v aute. Z rozprávania svojho dlhoročného známeho viem, že keď raz niekoho zrazíte, už psychickú pohodu a pohodu za volantom nikdy mať nebudete, ak vôbec ešte niekedy sadnete za volant. A to všetko len pre jedného Hlupáka, ktorý nemá zjavne v hlave všetko v poriadku. Aby som nepopisoval len túto tragickú situáciu, opíšem situáciu zo včerajška, ktorá sa skončila štastne. Počas môjho návratu zo služobnej cesty domov som prechádzal mestom Martin. Situácia na ceste bola dosť zlá, fúkal bočný vietor, tvorili sa snehové jazyky a rozjazdený sneh na ceste hneď zamŕzal. Rýchlosť, ktorou sa presúvala kolóna áut nepresiahla niečo medzi (30-40) km/h. A to bolo veľké šťastie pre jedného cyklistu – cyklistu „Hlupáka“, inak sa človek idúci v týchto podmienkach na bicykli nazvať nedá. Cyklista Hlupák jazdiaci po zľadovatenej krajnici zrazu dostal šmyk a padol rovno pred auto jazdiace predo mnou. Na tomto aute sa v ten moment rozsvietili brzdové svetlá a auto zastalo. Vodič tohto auta okamžite vyštartoval pozrieť sa pred auto, čo sa s tým cyklistom stalo. Takisto som zastavil i ja a tiež som hneď vyštartoval z auta von, pozrieť sa či nie je potrebné pomôcť. Keď som prišiel pred auto stojace predo mnou všimol som si, ako vodič tohto auta  pomáha ca. štyridsať ročnému pánovi (v tomto veku by už dospelý človek mal mať rozum) postaviť sa na nohy a zároveň sa ho chystá opäť zraziť na zem. Zraziť na zem úderom päste. Pritom si Hlupák vypočul vetu, ktorá mi utkvela v pamäti: „Keď sa ty „Hlupák“ (použil som miernejší výraz pre pomenovanie tohto človeka, ale takýto človek sa ani inak nazvať nedá) jeden chceš zabiť, skoč z mosta alebo si prežeň guľku hlavou, ale nesadaj v januári na bicykel, lebo privedieš nejakého človeka do nešťastia a do väzenia“. V tom som očakával úder, ale ten neprišiel. Pán, ktorý na veľké šťastie stihol zastaviť včas sa len oprel o kapotu svojho auta. Bol veľmi vystrašený a tak len pozrel na mňa a povedal: „Videli ste už niekedy takéhoto Hlupáka? Veď ja mám rodinu, dve malé deti, čo by robili, keby som toho Hlupáka zabil a mňa by zatvorili do väzenia? Veď policajt by povedal, že som neprispôsobil rýchlosť svojho vozidla stavu a povahe vozovky a nezaujímalo by ho, že ja som neohrozil jeho, ale tento Hlupák ohrozuje mňa i všetkých ostatných! Ja by som sedel, až by som bol čierny“. Žiaľ, moja odpoveď znela: „Áno, videl“. Vidím ich skoro každý deň a vždy si spomeniem, kde sú tí všetci policajti, ktorí vyhlasujú jednu policajnú akciu za druhou a nevšímajú si takýchto samovrahov čo ohrozujú ostatných, kde sa podela ľudská múdrosť a zmysel pre realitu. A hádajte čo povedal ten Hlupák? „Čo si myslíte pane, že Vám patrí celá cesta? Ja si budem jazdiť na bicykli vtedy, kedy uznám za vhodné“ Sadol na bicykel a pokračoval v balansovaní na bicykli na zľadovatenej ceste ďalej. Na šťastie nie len pre nás, ale i pre ostatných vodičov asi zišiel čoskoro z hlavnej cesty, lebo kým sa naša kolóna ktorú on po krajnici predbiehal pohla, už sme ho na ceste nevideli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Ja by som chcel položiť tiež otázku takýmto Hlupákom jazdiacich v zime na bicykloch. A to otázku: „Túžite po smrti, alebo ste len hlúpi?“ Milí vodiči, prajem Vám veľa šťastných zimných kilometrov bez nehody a minimum takýchto Hlupákov na cestách.

Tomáš Lulák

Tomáš Lulák

Bloger 
  • Počet článkov:  67
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ukecaný chlapík zo Žiliny. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu